História CARE: Časová os

Na konci druhej svetovej vojny, keď bola značná časť Európy v troskách, prišli Arthur Ringland a Dr. Lincoln Clark s návrhom vytvoriť neziskovú organizáciu, ktorá by umožnila Američanom posielať balíky potravín svojim blízkym v Európe. Oslovili 22 amerických charitatívnych organizácií, ktoré súhlasili a 27. novembra založili Cooperative for American Remittances to Europe – skrátene CARE.

Po dohode s vládnymi inštitúciami získala CARE 2,8 milióna armádnych dávok potravín „10-in-1“. Tie sa stali prvými CARE balíkmi pomoci pre ľudí v núdzi – a symbolom americkej solidarity.

Prvé CARE balíky pomoci dorazili do francúzskeho prístavu Le Havre už po šiestich mesiacoch od vzniku organizácie. Prezident Truman, Herbert Hoover aj Dwight Eisenhower vyzvali verejnosť, aby CARE podporila. Do konca roku pôsobila CARE už v desiatich európskych krajinách.

CARE začala pripravovať ďalšie typy balíkov – s vlnou, detskou výživou, hračkami, mydlom alebo textilom. Zároveň vznikla sieť predajní, distribučné centrá a rástla aj popularita – vďaka podpore osobností ako Douglas Fairbanks Jr., Marlene Dietrich alebo Gregory Peck.

V roku 1948, počas sovietskej blokády Berlína, doručila CARE letecky 200 000 balíkov pomoci – šlo o 60 % všetkej súkromnej pomoci do mesta. Misie sa ďalej rozširovali – do Kórey, na Filipíny aj do Izraela.

V roku 1950 sa CARE zapojila do pomoci pri hladomore v Juhoslávii, zahájila poľnohospodárske programy sebestačnosti a začala pôsobiť v Pakistane a Indii.

CARE naďalej rozširovala svoju činnosť. Podporila maďarských utečencov po povstaní v roku 1956, zahájila rozsiahly program školského stravovania na Filipínach a pomáhala ľuďom zasiahnutým konfliktmi a prenasledovaním v Gaze, Tibete alebo na Kube.

Zároveň reagovala na prírodné katastrofy v Kolumbii, Peru, na Srí Lanke, v Chile, Iráne, Vietname, Alžírsku aj Dominikánskej republike.

V roku 1961 založil americký prezident John F. Kennedy organizáciu Peace Corps a požiadal CARE, aby školila jej prvých dobrovoľníkov. V tom istom roku CARE poskytla pomoc aj ľuďom po stavbe Berlínskej steny.

Otvorili sa nové misie v Afrike – konkrétne v Libérii a Sierra Leone. V roku 1963 CARE doručila svoj 50-miliónty CARE balík pomoci – do Kolumbie. Ku koncu roku 1965 zostali v Európe už len tri misie: v Poľsku, Juhoslávii a Grécku.

CARE sa v tomto období premenila na plnohodnotnú rozvojovú organizáciu, pripravenú zároveň pomáhať pri katastrofách. V Egypte začínajú programy plánovaného rodičovstva, ktoré sa neskôr rozšíria do Indie, Turecka, Hondurasu a Pakistanu. Spolu s miestnymi komunitami CARE rozbieha vzdelávacie programy založené na princípe spolufinancovania.

Pomoc smeruje aj do vojnových oblastí – Vietnamu a Biafry (Nigéria). Po ofenzíve Tet v roku 1968 CARE poskytuje Vietnamu milión dolárov. Organizácia tiež reaguje na prírodné katastrofy v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike – v Bangladéši, Peru, na Filipínach, v Nigérií, Nikarague, Čade, Dominikánskej republike, na Haiti alebo v Mali.

V roku 1967 vzniká CARE Europe – predchodca CARE International – ktorý začína oslovovať darcov v Európe. Predáva sa posledný, v poradí sto - miliónty CARE balík pomoci.

Zároveň vzniká oddelenie pre poľnohospodárstvo a správu prírodných zdrojov, zamerané na lepšie využitie pôdy.

Do roku 1975 CARE ukončuje posledné misie v Európe. V tom istom roku pád Saigonu znamená koniec pôsobenia vo Vietname a Kambodži.

CARE vstupuje do ďalšej fázy svojej činnosti, kladúc dôraz na zapojenie a školenie miestnych pracovníkov, aby mohli postupne prevziať zodpovednosť za projekty vo svojich krajinách. Premenlivý svet a zložité geopolitické podmienky stále viac formujú podobu humanitárnej práce v jednotlivých regiónoch.

Po sovietskej invázii v roku 1979 je CARE nútená ukončiť pôsobenie v Afganistane. Pomoc však pokračuje za hranicami – smerom k afganským utečencom, ktorí nachádzajú útočisko v Pakistane. Zároveň CARE začína rozsiahle operácie na pomoc utečencom z Kambodže, ktorí prichádzajú do táborov na thajských hraniciach.

Po páde diktatúry Idiho Amina sa CARE môže v roku 1979 vrátiť späť do Ugandy, kde bola jej činnosť v roku 1973 prerušená. Organizácia tiež spúšťa iniciatívu „CARE for the Earth“, ktorá zahŕňa projekty zalesňovania v Guatemale, ochranárske aktivity v Indonézii a Kolumbii a pilotné environmentálne projekty v Nigérii.

V tejto dekáde CARE posilňuje zameranie na rozvoj žien – najmä v Bangladéši – a postupne rozširuje programy zamerané na základnú zdravotnú starostlivosť a podporu obživy žien aj inde vo svete.

Už v roku 1983 je zrejmé, že Afrika smeruje k ničivému suchu – CARE preto rozširuje svoje aktivity na celom kontinente. V roku 1985 potom Afrika zažíva najhorší hladomor za celé storočie. Reakcia verejnosti po celom svete je obrovská a CARE výrazne zvyšuje objem pomoci.

Americká agentúra USAID v tomto období financuje prostredníctvom CARE program zameraný na tvorbu kapitálu a podporu drobného podnikania. Výrazne sa rozširujú aj programy zamerané na zdravotníctvo a CARE zakladá svoje špecializované Potravinové programové oddelenie.

Pomoc pri hladomore v Afrike pokračuje aj v rokoch 1986 a 1987. Napriek úbytku finančných darov kvôli únave darcov CARE nepoľavuje – ďalej pomáha komunitám postihnutým suchom, napríklad prostredníctvom výsadby stromov a programov ochrany pôdy.

Organizácia prechádza na novú štruktúru riadenia s regionálnymi jednotkami a začína sa špecializovať podľa tematických oblastí. V roku 1987 označuje magazín Fortune CARE za „najlepšie riadenú charitatívnu organizáciu“ v USA.

V roku 1988 sa CARE stáva prvou západnou humanitárnou organizáciou, ktorá začína pracovať v Číne – konkrétne pomáha farmárom zabezpečiť chov hydiny a hospodárskych zvierat. V tom istom roku CARE letecky prepravuje 50 000 CARE balíkov pomoci do Sovietskeho zväzu – prvá operácia tohto druhu v histórii organizácie. Spúšťa aj svoje prvé programy prevencie HIV/AIDS v Rwande a Keni a vracia sa do Afganistanu po desaťročiach vojny.

CARE ďalej rozvíja environmentálne aktivity aj potravinovú pomoc a zároveň podporuje očkovanie a zdravotnú starostlivosť. Vďaka jej programom sa preočkovanosť dosahuje u pol milióna detí a významne klesá detská úmrtnosť. Zakladá špecializované oddelenie pre populačné programy (plánované rodičovstvo) a celosvetovo rastú iniciatívy na podporu malých podnikov.

Po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 CARE organizuje rozsiahlu pomoc pre postihnuté oblasti. Do bývalého Sovietskeho zväzu rozosiela počas zimnej potravinovej krízy 600 000 CARE balíkov pomoci, čím dočasne obnovuje symbolický balík CARE ako reakciu na novú krízu.

V tom istom roku CARE spúšťa priekopnícky projekt sporiteľských skupín na vidieku v Nigérii – model, ktorý sa neskôr rozšíri po celej Afrike a stane sa základom tzv. VSLA (Village Savings and Loan Associations). Dnes funguje viac než 20 miliónov týchto sporiteľských skupín v rôznych krajinách.

Rok 1992 sa stáva pre CARE najväčším rokom expanzie – predovšetkým v dôsledku rozpadu Sovietskeho zväzu. O rok neskôr CARE USA presúva svoje sídlo z New Yorku do Atlanty a mení si názov na „Cooperative for Assistance and Relief Everywhere“.

V tom istom roku pomáha CARE založiť utečenecký tábor Dadaab v Keni, blízko hraníc so Somálskom. Tento tábor patrí dodnes medzi najväčšie na svete. CARE tam zabezpečuje potraviny, vzdelávanie a ďalšie kľúčové služby.

V roku 1993 CARE zriaďuje zvláštnu jednotku pre rýchlu humanitárnu pomoc a rozvíja aj aktivity v oblasti advokačnej práce a verejnej politiky. Zároveň prijíma zásadné rozhodnutie strategicky sa zamerať na ženy a dievčatá ako kľúčové hybatele zmeny v boji proti chudobe – a začína cielene pracovať na odstraňovaní prekážok, ktoré im bránia v rozvoji.

V roku 1994 organizácia spúšťa školské programy v Bosne, pokračuje v potravinovej pomoci na Haiti po vojenskej intervencii a reaguje na genocídu a utečeneckú krízu v Rwande. CARE vstupuje aj do Palestíny po vzniku samosprávy v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. V Južnej Afrike sa rozvíjajú nové programy po skončení apartheidu.

V roku 1995 CARE oslavuje 50 rokov existencie. Súčasne dosahuje rekordný objem financovania aj rozsah programov. V nasledujúcich dvoch rokoch CARE prijíma nový model zameraný na podporu domácností, spoluprácu s miestnymi partnermi, advokačnú prácu a vybrané globálne iniciatívy.

Obdobie po skončení studenej vojny prináša nové riziká: ekonomické kolapsy, ozbrojené konflikty, hladomory, šírenie infekčných chorôb a nárast počtu utečencov. CARE v tomto období prijíma výzvu postaviť sa chudobe v jej jadre – prostredníctvom podpory ľudskej dôstojnosti, rovnosti, udržateľnosti a silnej občianskej spoločnosti.

V roku 1999 CARE spúšťa program zrýchleného vzdelávania pre dievčatá v Indii, ktoré museli školu opustiť kvôli chudobe alebo rodinným záväzkom. Tento prístup sa neskôr rozšíri aj do ďalších krajín.

V roku 2001 CARE mení logo: tradičnú pečať nahrádza „kruh rúk“, symbol solidarity a spolupráce, ktorý organizácia používa dodnes.

Dôraz na lokálne vedenie sa ďalej prehlbuje – viac než 90 % zamestnancov CARE teraz pôsobí vo svojej vlastnej krajine. Organizácia podporuje rozmanitosť a hľadá lokálne riešenia. V roku 2000 napríklad spúšťa program zameraný na dospievajúce dievčatá v Kambodži, ktorý kladie dôraz nielen na vzdelávanie, ale aj na zmenu národnej politiky vedúcej k vylúčeniu a chudobe. Tento prístup sa neskôr stáva základom pre celosvetové vzdelávacie programy CARE pre dievčatá.

V roku 2003 sa CARE Thajsko mení na Raks Thai Foundation – prvú členskú organizáciu CARE vedenú priamo z rozvojovej krajiny. Dôraz na posilnenie miestnych hlasov sa tak dostáva do praxe.

Rok 2004 prináša v Bangladéši ambiciózny program SHOUHARDO, financovaný USAID. Jeho cieľom je znížiť podvýživu detí. Výsledky programu prekvapujú aj samotných darcov – CARE dokáže znížiť výskyt zakrslosti u detí dvakrát účinnejšie než bežné intervencie. Kľúčovým faktorom úspechu je posilnenie postavenia žien v domácnostiach aj komunitách.

Na konci roku 2004 zasahuje svet vlna konfliktov – tridsať krajín je zapletených do vojen a CARE čelí výzvam, akými sú terorizmus, HIV/AIDS či dlhodobé humanitárne krízy. Napriek tomu organizácia pokračuje v pomoci prostredníctvom rozvojových, krízových aj obnovovacích programov.

Rok 2005 začína s novou stratégiou – CARE sa zameriava na štyri kľúčové oblasti: vzdelávanie, humanitárnu pomoc, HIV/AIDS a prístup k vode a sanitácii.

Zároveň sa CARE stáva jedným zo zakladajúcich partnerov kampane ONE, zakladá sieť CARE Action Network (v USA) a aktívne lobuje u amerického Kongresu za podporu obnovy po tsunami aj riešenie globálnej vodnej krízy.
V tom istom roku dôjde k tragédii: po únose a smrti riaditeľky misie CARE v Iraku organizácia pozastavuje svoju činnosť v krajine. Návrat nastáva až v roku 2014, keď CARE začne poskytovať pomoc ľuďom vysídleným počas konfliktu v kurdskej časti severného Iraku.

Rok 2006 prináša jeden z najväčších zásahov CARE – organizácia reaguje na ničivú vlnu tsunami, ktorá na druhý sviatok vianočný zasiahla 14 krajín Indického oceánu. CARE bola jednou z vedúcich humanitárnych organizácií a pomáhala komunitám v piatich krajinách s obnovou domov, živobytia a podporou miestneho hospodárstva. Pomoc dostalo viac než 1,3 milióna ľudí.

V tom istom roku nastupuje do čela CARE USA lekárka a bývalá šéfka CDC, Dr. Helene Gayle. Organizácia pod jej vedením naplno prijíma stratégiu zameranú na ženy a dievčatá – prostredníctvom programov „Cesty k posilneniu“ (Pathways to Empowerment), ktoré sa sústreďujú na materinské zdravie, vzdelávanie, vedenie a ekonomické príležitosti.

V roku 2007 sa CARE USA rozhoduje ukončiť tzv. „monetizáciu potravín“ – teda predaj americkej potravinovej pomoci na miestnom trhu, ktorý sa doteraz používal ako spôsob financovania rozvojových programov. Organizácia hľadá efektívnejšie a udržateľnejšie cesty pomoci, ktoré by prinášali skutočnú zmenu.

V roku 2009 vzniká program „Learning Tours“, financovaný Nadáciou Billa a Melindy Gatesových. CARE začína organizovať intenzívne pracovné cesty pre politikov, vládnych predstaviteľov a lídrov verejného života, aby sa na vlastné oči presvedčili o dopadoch zahraničnej pomoci – a spoznali príbehy ľudí, ktorým CARE mení život.

V rovnakom roku spúšťa CARE Peru kampaň za zmenu štátnej výživovej politiky. Vďaka nej sa podarí presvedčiť vládu, aby prijala stratégiu založenú na overených metódach CARE. Výsledkom je zníženie chronickej podvýživy detí na polovicu počas jednej dekády – takto rýchly pokrok nezaznamenala žiadna iná krajina

V roku 2014 sa CARE podieľa na presadení novely amerického poľnohospodárskeho zákona – Farm Bill – ktorá umožňuje efektívnejšie poskytovanie potravinovej pomoci v zahraničí. CARE čoraz viac uprednostňuje nákupy potravín od miestnych producentov, čím posilňuje lokálne ekonomiky a zároveň pomáha efektívnejšie.

V rovnakom roku začína CARE pracovať v utečeneckom tábore Azraq v Jordánsku, kam prichádzajú sýrski utečenci.

V marci 2015 vypukla občianska vojna v Jemene a CARE okamžite prechádza k humanitárnej pomoci. V júni nastupuje do vedenia CARE USA nová prezidentka a výkonná riaditeľka Michelle Nunn, ktorá nahrádza Helene Gayle.

V septembri 2015 získava CARE tretí stupeň financovania pre program SHOUHARDO v Bangladéši – celkom 88 miliónov dolárov na obdobie piatich rokov. V tom istom roku sa CARE spája s korporáciami ako Cargill a General Mills s cieľom zlepšiť životy drobných farmárov a posilniť globálne dodávateľské reťazce – napríklad v oblasti kakaa.

Rok 2016 je pre CARE významný – oslavuje 25 rokov od založenia sporiacich skupín typu VSLA (Village Savings and Loan Associations). Fungujú už v 35 krajinách, v takmer 200 000 skupinách s viac než 5 miliónmi členov.

CARE zároveň zavádza štyri hlavné tematické piliere: krízová pomoc, výživa a potravinová bezpečnosť, ekonomické posilnenie žien a materinské zdravie. Organizácia sa ako prvá medzinárodná neziskovka rozhodne merať svoj globálny dopad podľa cieľov udržateľného rozvoja OSN – a ukazuje, že vďaka jej projektom sa podarilo zlepšiť životnú situáciu viac než 64 miliónov ľudí.

V tom istom roku si CARE pripomína 70 rokov od prvého CARE balíka pomoci (pre ľudí v núdzi). Symbolicky necháva niekoľko bývalých detských utečencov, ktorí ho v Európe v minulosti dostali, napísať listy dnešným sýrsko-utečeneckým deťom v Jordánsku. Táto kampaň s názvom Listy nádeje inšpirovala viac než 10 000 ľudí po celom svete, aby pridali svoje odkazy solidarity.

Kampaň vyvrcholila na konferencii CARE vo Washingtone, kde listy prevzali sýrski utečenci – a slávnostného aktu sa zúčastnila aj Madeleine Albright, sama bývalé dieťa utečencov.

V roku 2017 CARE zasahuje v niekoľkých veľkých krízach. V Mjanmarsku sú Rohingovia zbavení základných ľudských práv a stovky tisíc ľudí utekajú do Bangladéša. Vo Venezuele sa prehlbuje hospodársky kolaps, inflácia a nedostatok liekov – CARE pomáha utečencom v susedných krajinách. Za svoju reakciu na tajfún Haiyan získava CARE Filipíny prestížnu cenu World Habitat Award.

Do roku 2018 zasahujú zmeny klímy milióny ľudí – búrky silnejú, sucho sa prehlbuje, objavujú sa nové ohniská konfliktov. Vojna v Sýrii, ktorá začala v roku 2011, sa rozširuje do ďalších kríz v Jemene, Južnom Sudáne, Mjanmarsku či Konžskej demokratickej republike. V reakcii na to CARE počas piatich rokov trojnásobne rozširuje rozsah svojej krízovej pomoci.

CARE sa zároveň viac angažuje v oblasti ženských práv. Vďaka tímom v Ázii a Latinskej Amerike sa podarí presadiť nový Dohovor ILO proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku – historický míľnik pre ekonomické postavenie žien a ich bezpečnosť v práci.

V roku 2019 slávi CARE 20 rokov škôl Udaan (teraz SOAR) v Ázii a Afrike – s cieľom vzdelávať ďalšie tri milióny dievčat.

Rok 2020 prináša pandémiu COVID-19. CARE reaguje vo viac ako 60 krajinách vrátane USA. Poskytuje hygienické balíčky, zabezpečuje prístup k čistej vode, inštaluje stanice na umývanie rúk na verejných miestach a rozbieha osvetu o ochrane zdravia. Symbolický CARE balík pomoci (pre ľudí v núdzi) zažíva znovuzrodenie – tentoraz vo forme digitálnej podpory alebo darčekových poukazov pre pracovníkov v prvej línii.