Normalizácia utrpenia civilistov na Ukrajine je neprijateľná
Ukrajinci vstupujú do piateho roku plnohodnotnej vojny. CARE varuje pred dlhodobými dôsledkami života, v ktorom sa každodenné prežívanie stalo normou a záchranné siete pomoci sa jedna po druhej trhajú. Ľudia, ktorí štyri roky odolávajú kumulovanému stresu, strate domovov a neustálej hrozbe útoku, teraz prichádzajú aj o projekty humanitárnej pomoci – medzinárodné financovanie kleslo na historické minimum.
„Po štyroch rokoch plnohodnotnej vojny nám ľudia opisujú noci, ktoré nikdy poriadne neskončia. Ležia napoly bdelí, počúvajú drony alebo sa snažia prehlušiť zvuky výbuchov. Nepamätajú si, aké to je spať. Ich sila ich dosiaľ niesla, no daň z nepretržitého strachu a traumy je čoraz ťažšie ignorovať. Vidíme to v dôsledkoch psychickej tiesne a v mnohých prípadoch násilia – ktoré je stále aktuálné.“
Michael McGrath, riaditeľ CARE Ukrajina„Počuješ ma dobre. Som tu. Je to v poriadku. Som v poriadku. Ale nevracaj sa sem – dom už nemáme.“
Tieto slová povedala Tetiana svojej dcére krátko po tom, čo ju vytiahli z trosiek. Jej dom v Záporožskej oblasti zničil útok dronu. Príbehy ako ten jej sa stali tragicky bežnými.
Útoky na energetickú infraštruktúru sa stupňujú – v rôznych fázach konfliktu bola poškodená každá elektráreň na Ukrajine. Tisíce domácností sú bez elektriny, tepla a vody. Pri nočných teplotách hlboko pod nulou je to smrteľne nebezpečné najmä pre starších ľudí, chorých a deti. Tí, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach, sa hrejú ako vedia – či už v poškodených domoch, alebo v protileteckých krytoch.
V komunitách blízko frontovej línie sa hromadí psychická záťaž, ktorá pretrvá dlho po fyzickej obnove. Podľa humanitárnej analýzy potrieb CARE viac ako 70 % dospelých v oblastiach najintenzívnejších bojov žije s úzkosťou, depresiou alebo vážnym stresom. Každá tretia domácnosť označuje nedostatočný príjem za svoj najpálčivejší problém a 35 % rodín nedokáže zabezpečiť základné potreby. Viac ako štyri milióny vysídlených Ukrajincov sa teraz vracajú domov – nie preto, že by tam bolo bezpečno, ale pretože im dochádzajú úspory a nájmy rastú. Viac ako tretina sa vracia do nebezpečných oblastí, lebo bezpečie si jednoducho nemôže dovoliť.
„Znižujúce sa financovanie znamená, že záchranné projekty musia byť zastavené. V čase, keď sú potreby obrovské a stále zložitejšie, to znamená, že ďalšie rodiny zostanú bez podpory. Vieme pritom, že keď ľudia utečú do bezpečia, nestačí im len okamžitá núdzová pomoc – potrebujú sústavnú podporu, aby znovu našli stabilitu, obnovili svoj život a mohli raz stáť na vlastných nohách.“
Karl-Otto Zentel, generálny tajomník CARE DeutschlandHumanitárne financovanie Ukrajiny pritom dramaticky kleslo – z 88 % pokrytia v roku 2022 na len 56 % v roku 2025. A to aj napriek tomu, že humanitárna výzva bola kvôli nedostatku prostriedkov prísne prehodnotená a zameraná len na najkritickejšie priority.
„Stále zreteľnejšie vidíme, že núdzová pomoc sama o sebe nestačí. Ženy a dievčatá sú vojnou zasiahnuté mimoriadne tvrdo. Ich práva boli porušované. Mnohé zažili násilie a sexuálne zneužívanie. Potrebujú prístup k spravodlivosti, ochranu svojich práv a istotu, že tieto zločiny nezostanú bez odpovede.“
Yaryna Voloshyn, vedúca komunikácie, Asociácia ukrajinských žien-právničiek JurFemKým počty civilných obetí rastú a humanitárne financovanie klesá na najnižšiu úroveň od začiatku plnohodnotnej invázie, priepasť medzi tým, čo ľudia potrebujú, a tým, čo dostávajú, sa prehlbuje. Bez trvalého medzinárodného záväzku bude čoraz viac rodín bez ochrany, bez pomoci a bez možnosti znovu vybudovať svoj život.
Medzinárodné humanitárne právo ukladá chrániť civilistov a civilnú infraštruktúru za každých okolností.
Normalizácia utrpenia civilistov je neprijateľná.
Halyna Bilak, koordinátorka komunikácie CARE Ukrajina · Bilak@care.de
