Nová správa piatich medzinárodných organizácií – Action Against Hunger (ACF), CARE International, International Rescue Committee (IRC), Mercy Corps, Norwegian Refugee Council (NRC) s názvom „What it Takes to Eat“ odhaľuje desivú pravdu: vojna v Sudáne systematicky ničí potravinový systém krajiny a mení hlad na tichú masovú zbraň.
Zatiaľ čo svet prizerá, v Sudáne dochádza k systematickému porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva. Hladovanie civilistov sa tu používa ako vojnová zbraň. Útoky na trhy, ničenie úrody a obliehanie miest nie sú náhodné incidenty – sú to premyslené kroky, ktoré majú zlomiť odpor celých komunít.
Milióny ľudí prežívajú na jednom jedle denne alebo ešte menej. Často celé dni nejedia vôbec alebo konzumujú listy zo stromov či krmivo pre zvieratá.
Ženy a deti sú tu najväčšími obeťami. Domácnosti vedené ženami čelia trojnásobne vyššiemu riziku hladomoru a len necelé 2 % z nich majú dnes zabezpečený dostatok jedla. Pre matku v Sudáne znamená aj tá najzákladnejšia cesta po vodu alebo na pole každodenné riskovanie života – hrozbu znásilnenia, únosu alebo smrti. Táto krutá realita už pripravila o domov milióny detí; odhaduje sa, že viac ako 5 miliónov detí mladších ako 18 rokov bolo nútených utiecť, pričom tisíce z nich prišli o rodičov a čelia nepredstaviteľným podmienkam úplne samy.
Tieto slová Ikhlas zo Severného Dárfúru vystihujú nepredstaviteľnú voľbu, ktorú musia rodičia robiť každý večer. Komunitné kuchyne, ktoré boli pre mnohých poslednou nádejou, zatvárajú svoje brány, pretože im došli potraviny aj financie. V roku 2025 smerovala do Sudánu menej než polovica potrebných prostriedkov na potravinovú pomoc.
Civilisti sú drvení medzi mlynskými kameňmi bojujúcich strán. Cesty sú posiate kontrolnými stanovištiami, kde ozbrojenci zabavujú aj tie posledné zvyšky zásob. Poľnohospodári sejú s vedomím, že sa úrody pravdepodobne nedožijú. Ako hovorí jeden z nich: „Siali sme s vedomím, že nás môžu zabiť skôr, než zožneme. No nesiať by znamenalo tiež smrť.“
Report nie je len súborom dát. Je to obžaloba našej ľahostajnosti. Utrpenie v Sudáne nie je prírodná katastrofa. Je to kríza spôsobená človekom, ktorú prehlbuje ľahostajnosť a nedostatočný tlak na dodržiavanie medzinárodného práva. Je čas prestať odvracať zrak. Sudánci preukazujú neuveriteľnú odolnosť, no ich sily sú na konci. Už teraz sme svedkami jednej z najväčších humanitárnych katastrof súčasnosti. Bez okamžitého tlaku na dodržiavanie práva a bez zásadnej finančnej pomoci sa však priepasť ešte prehĺbi a Sudán sa stane miestom najväčšieho hladomoru našej generácie.
Život na hrane: Milióny ľudí prežívajú na jednom jedle denne alebo ešte menej.
Posledné zvyšky dôstojnosti: Rodiny sú v zúfalstve nútené jesť listy zo stromov a krmivo pre zvieratá.
Zraniteľnosť žien: Domácnosti vedené ženami čelia trojnásobne vyššiemu riziku potravinovej neistoty. Aktuálne je v Sudáne považovaných za potravinovo zabezpečené menej než 2 % týchto domácností.
Kolaps pomoci najzraniteľnejším: Komunitné kuchyne, posledná záchranná sieť pre tých najchudobnejších, jedna po druhej zatvárajú. V roku 2025 získala humanitárna pomoc na potraviny menej než polovicu potrebných financií a pomoc pre farmárov (včasná obnova) bola financovaná len z 1 %.
Prečítajte si celý report (v angličtine) tu:
Správa je založená na rozsiahlym výskume v Sudáne, ktorý zahŕňal:
80 rozhovorov s kľúčovými respondentmi (obchodníci, farmári, humanitárni pracovníci).
40 diskusných skupín s vysídlenými farmármi a členmi komunít v oblastiach ako Severný Dárfúr, Južný Kordofán či Biely Níl.
Analýzu dát OSN, ktorá dokumentuje hladovanie a sexuálne násilie ako vojnovú zbraň.
Zdroje:
CARE press release: What it takes to eat: New report reveals how war is cutting off access to food as hunger deepens in Sudan
Report
Sudánske komunity robia maximum, aby prežili. Bez našej pomoci to však nezvládnu.
