Laila predtým navštevovala komunitnú triedu priamo vo svojej dedine, ktorú zriadila a podporovala humanitárna organizácia CARE. Nebola to veľká školská budova, ale jednoduchá miestnosť uprostred komunity. Pre dievčatá z vidieckych oblastí, kde sú verejné školy často vzdialené niekoľko kilometrov a cesty bývajú nebezpečné, to bola jediná šanca získať vzdelanie.
Škola na vidieku neznamená len knihy. Dáva dňom poriadok. Znamená mať ráno dôvod vstať, sedieť vedľa ostatných dievčat a mať učiteľa, ktorý vás povzbudzuje a pomáha vám napredovať.
Dôležitú úlohu tu zohráva aj dôvera – Lailina rodina ju do triedy poslala po tom, ako ju odporučil starší z dediny. V prostredí, kde o vzdelávaní dievčat rozhoduje komunita, je takáto podpora kľúčová.
Súčasná realita v Afganistane je však neúprosná. Dievčatá tu majú formálne zakázané pokračovať v štátnom vzdelávaní po ukončení 6. ročníka základnej školy (približne od 12 rokov veku).
Afganistan je v súčasnosti jedinou krajinou na svete, ktorá dievčatám plošne zakazuje prístup k formálnemu vzdelávaniu nad rámec prvého stupňa základnej školy.
Tento zákaz má ničivé dôsledky:
• 2,2 milióna dospievajúcich dievčat je v súčasnosti odrezaných od stredoškolského vzdelávania.
• Ich duševné zdravie a osobná bezpečnosť trpia v dôsledku absencie vzdelávania.
• Dochádza k dlhodobému ohrozeniu ekonomickej a sociálnej obnovy celých komunít.
Možno sa pýtate, prečo komunitné triedy pomáhajú aj starším dievčatám až do 15 rokov, keď od 12 rokov platí zákaz štúdia.
Vysvetlenie je jednoduché: tieto neformálne triedy, ktoré zriaďuje organizácia CARE, nenahrádzajú stredné školy, ale prinášajú základnú gramotnosť priamo do bezpečného prostredia komunity.
Slúžia ako záchranná sieť pre dve skupiny dievčat:
Pre ne sú bežné štátne školy príliš ďaleko, cesta do nich je nebezpečná alebo ich rodiny jednoducho nechcú posielať dcéry mimo komunity.
Ide o dievčatá, ktoré kvôli krízam, chudobe alebo predchádzajúcim obmedzeniam začali s výučbou neskôr. Komunitné triedy sú pre ne jedinečnou (a často poslednou) možnosťou, ako sa vôbec naučiť čítať, písať a počítať.
Teraz však aj táto nádej v mnohých oblastiach postupne zhasína.
Lailina trieda musela skončiť. Komunitné vzdelávanie je úplne závislé od príspevkov darcov – a bez stabilného financovania tieto projekty nemôžu pokračovať.
Aby sa dievčatá ako Laila mohli vrátiť do školských lavíc a pokračovať na svojej ceste za vzdelaním, potrebujú našu spoločnú podporu.
Keď sa projekt musel pre nedostatok financií pozastaviť, dopad bol okamžitý. Učebnice boli zozbierané späť a Laila musela zostať doma.
Tam, kde boli hodiny, učitelia a priateľky, sú dnes opäť len každodenné domáce práce a izolácia.
Táto strata je o to bolestivejšia, že Afganistan dlhodobo čelí jednej z najväčších humanitárnych kríz na svete. V súčasnosti potrebuje podporu v oblasti vzdelávania rekordných 7,5 milióna ľudí.
Chudoba a vzdialenosť
Školy sú ďaleko, doprava je drahá a rodiny často potrebujú deti na pomoc v domácnosti alebo pri práci.
Nedostatok učiteliek
Mnohé rodiny nechcú posielať svoje dcéry do tried, kde vyučujú muži. Nedostatok kvalifikovaných učiteliek preto výrazne obmedzuje prístup dievčat k vzdelaniu.
Kolaps systému
Chýbajú kvalifikovaní učitelia, učebné materiály, platy sú vyplácané nepravidelne a školská infraštruktúra je v dezolátnom stave.
Laila má len deväť rokov, no už teraz presne vie, prečo chce študovať.
Keď sa jej opýtate, kým by chcela byť, neváha odpovedať:
„V budúcnosti sa musím stať lekárkou alebo učiteľkou. Chcem chodiť do školy, pretože musím získať vzdelanie.“
Zmysel vzdelania vidí ďaleko za hranicami vlastného úspechu.
Ako učiteľka by pomáhala ďalším dievčatám rozvíjať sa. Ako lekárka by liečila ženy a deti v regióne, kde je pre obmedzenia vo vzdelávaní kritický nedostatok ženských zdravotníckych pracovníčok.
Vzdelanie pre ňu znamená možnosť podporiť svoju rodinu, susedov aj celú dedinu.
Laila teraz čaká. Každé ráno sa prebúdza do rovnakého dňa.
Namiesto cesty do triedy ju čaká len nekonečný kolobeh domácich prác. Jej knihy sú preč, kamarátky zostali za múrmi svojich domovov a učiteľka už nepríde.
Komunitná škola, ktorá v jej dedine fungovala pod záštitou CARE, nebola dokonalým riešením všetkých kríz, ktorým afganské ženy čelia. Pre deväťročné dievča s veľkými snami však znamenala celý vesmír. Knihu v ruke namiesto celodenného umývania riadu. Smiech s kamarátkami namiesto samoty a izolácie. Pootvorené dvere do budúcnosti v krajine, kde sa všetky ostatné dvere zatvárajú.
Násilné zatváranie dverí pred vzdelaním nemusíme len nečinne sledovať. Aj zo Slovenskej republiky môžeme prispieť k tomu, aby sa nádej afganských dievčat opäť rozžiarila.
Príbeh Laily je len špičkou ľadovca vzdelávacej krízy, ktorá v krajine panuje. Chcete lepšie pochopiť, s akými prekážkami sa dievčatá v Afganistane stretávajú a ako funguje jedinečný systém komunitných tried?
Pripravili sme pre Vás krátky interaktívny kvíz, ktorý Vám pomôže preniknúť hlbšie do tejto problematiky a otestovať Vaše porozumenie faktom aj súvislostiam. Zaberie Vám len pár minút, no získate úplne nový pohľad na túto tému.
*Mená boli v texte z bezpečnostných dôvodov zmenené.
