Ukrajina: Keď sa pivnica stane úkrytom, školou aj miestom nového začiatku

Ukrajina: Keď sa pivnica stane úkrytom, školou aj miestom nového začiatku

Zdieľať na

Po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie strávila Anastasiia s rodinou celé mesiace v pivnici. Dnes sa podieľa na zmenách vo svojej obci. V škole v Kryvom Rihu sa počas leteckých poplachov presúvajú stovky detí do podzemných učební. Dva príbehy z Ukrajiny ukazujú, že pomoc neznamená len prežiť ďalší útok, ale aj získať späť možnosť učiť sa, rozhodovať a žiť dôstojne.

Útoky na ukrajinské mestá sa v lete 2026 opäť zintenzívnili. Podľa OSN vzrástol počet civilných obetí počas prvého polroka o 37 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025.

Zatiaľ čo sa verejná diskusia sústreďuje na nedostatok protivzdušnej obrany a nové typy zbraní, pre rodiny na Ukrajine má vojna každodennejšiu podobu: noc strávenú v pivnici, ďalšie prerušené vyučovanie alebo materskú školu, ktorá bez bezpečného krytu nemôže otvoriť.

„Vstaň, začala sa vojna.“

Keď sa začala plnohodnotná ruská invázia, žila Anastasiia s manželom a trojročnou dcérou Milanou na deviatom poschodí bytového domu v Charkovskej oblasti.vské oblasti.

„Manžel ma zobudil a povedal: Vstaň, zbaľ si veci. Začala sa vojna, musíme odísť,“ spomína Anastasiia. „Povedala som mu, že svoj domov neopustím.“

Nebol však čas čakať. Rodina sa vydala k domu manželových rodičov, vzdialenému približne pol kilometra. Bol tam pivničný priestor, kde sa mohli ukryť.

Anastasiia niesla malú Milanu na rukách. Všade navôkol bolo počuť ostreľovanie.

„Vyšli sme von a všade okolo nás niečo lietalo. Bolo to desivé.“

Nasledujúce dva mesiace sa pivnica stala ich domovom. Von vychádzali len na krátky čas po potraviny. Medzitým tlakové vlny vybili okná ich bytu a poškodili ďalšie domy v okolí.

Keď sa boje neskôr vzdialili, samotné prežitie už Anastasiii nestačilo. Chcela, aby sa jej dcéra mohla opäť stretávať s ďalšími deťmi, učiť sa a zažívať aspoň časť bežného detstva.

Nechcela sa stať líderkou. Chcela svojej dcére vrátiť detstvo

V susednej obci začalo fungovať kultúrne centrum, kam Anastasiia s dcérou pravidelne chodili. Neskôr v jeho suteréne vznikol aj bezpečný priestor, kde sa mohli stretávať miestne ženy.

Anastasiia sa zapojila do programu Women Lead in Emergencies, ktorý v regióne realizuje ukrajinská organizácia Kultura Zmin v spolupráci s CARE Ukraine. Tento prístup podporuje ženy zasiahnuté krízou, aby samy pomenovali problémy vo svojom okolí a hľadali ich riešenia.

Anastasiia začala spolu s ďalšími ženami pripravovať komunitné aktivity. Jedným z prvých spoločných projektov bol návrh priestoru pre miestne deti. Od januára 2026 sa podieľa aj na širšom programe rozvoja obce.

Na jednotlivé stretnutia často prichádza aj so svojimi dvoma deťmi.

„Dnes som oveľa sebavedomejšia. Verím, že môžem urobiť niečo nielen pre seba, ale aj pre deti, ich rodičov a mnohých ďalších ľudí,“ hovorí. „Verím, že svet môže byť lepším miestom.“

Vojna Anastasiu nepripravila o strach ani o spomienky na prvé týždne ostreľovania. Zmenila však spôsob, akým sa pozerá na svoju vlastnú úlohu v komunite. Zo ženy, ktorá sa snažila ochrániť svoju rodinu, sa postupne stala žena, ktorá dokáže presadzovať zmeny aj pre ostatných.

Anastasiina skúsenosť nie je jediná. Program Women Lead in Emergencies spojil na Ukrajine ženy, ktoré sa postupne učia zapájať do rozhodovania vo svojich komunitách a spoločne presadzovať zmeny zodpovedajúce potrebám miestnych rodín.

Prečítajte si ďalších 11 príbehov žien z Ukrajiny

Anastasiin príbeh je jedným z jedenástich príbehov zachytených v publikácii venovanej programu Women Lead in Emergencies (WLiE) na Ukrajine.

Publikácia predstavuje ženy, ktorých život sa po zapojení do programu začal meniť spôsobom, aký si predtým často ani nevedeli predstaviť. Niektoré získali väčšie sebavedomie a úctu k sebe samým. Iné začali budovať rovnocennejšie vzťahy doma alebo našli odvahu pustiť sa do práce a komunitných iniciatív, o ktorých dlho premýšľali.

V skupinách WLiE našli aj bezpečný priestor, vzájomnú podporu a ďalšie ženy, s ktorými mohli zdieľať svoje skúsenosti. Naučili sa komunikovať s miestnymi samosprávami, presadzovať svoje práva a pripravovať projekty, ktoré reagujú na skutočné potreby ich komunít.

Publikácia zachytáva jedenásť príbehov. Za programom však stoja aj ďalšie ženy a zmeny, ktoré sa do tejto zbierky už nezmestili.

Druhá škola pod zemou

V Kryvom Rihu má pivnica ešte inú podobu.

Maryna túto miestnu školu kedysi sama navštevovala. Dnes je jej zástupkyňou riaditeľky a na tých istých chodbách sleduje novú generáciu detí.

Budova bola postavená v roku 1985. S prístupnosťou pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vtedy nepočítalo. Deti používajúce invalidný vozík sa do školy nemohli dostať samy a pri bežnom pohybe po budove boli odkázané na pomoc rodičov, učiteľov alebo asistentov.

„Situácia bola náročná. Deti so zdravotným znevýhodnením sme museli prenášať alebo ich nosili asistenti,“ spomína Maryna.

Vojna priniesla ďalšiu prekážku. Keď zaznie letecký poplach, približne 350 detí sa presúva do podzemného krytu. Niekedy sa to stane niekoľkokrát za deň, inokedy strávia pod zemou väčšinu vyučovania.

V nízkych priestoroch, kde sa dospelí musia pri prechode medzi miestnosťami zohýbať, postupne vznikla takmer druhá škola. Sú tu lavice, tabule, učebné kútiky aj ďalšie vybavenie, aby vyučovanie mohlo pokračovať aj počas poplachu.

Z približne 350 detí, ktoré školu denne navštevujú prezenčne, má 61 špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

Rampa znamená možnosť prísť do školy bez cudzej pomoci

V spolupráci CARE Ukraine a partnerskej organizácie Stabilization Support Services preto pri škole vznikla nová vonkajšia rampa. Na prízemí vedľa učební zároveň vybudovali bezbariérové toalety.

Nejde len o dve stavebné úpravy. Pre deti používajúce invalidný vozík znamenajú možnosť vstúpiť do budovy samostatne a zachovať si súkromie pri používaní toalety.

„Rozdiel je obrovský,“ hovorí Maryna. „Deti na vozíku teraz môžu vojsť do školy samy. Bezbariérová toaleta je hneď vedľa učební, takže ju môžu používať v súkromí a potom sa vrátiť do triedy. Deťom aj ich asistentom to výrazne uľahčilo každodenný život.“

Škola začala v roku 2019 s jedným dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Dnes ich vzdeláva 61.

„Inklúzia sa stala súčasťou toho, kým ako škola sme,“ hovorí Maryna. „Nová rampa a bezbariérová toaleta odstránili prekážky, ktorým deti čelili každý deň. Teraz sa môžu sústrediť na učenie spolu so svojimi spolužiakmi.“

Miesto, kde sa každodenný život nezastavil

Jedna pivnica ochránila Anastasiinu rodinu počas ostreľovania. V inej vznikol priestor, kde môžu miestne ženy spoločne rozhodovať o svojej komunite. Pod školou v Kryvom Rihu pokračuje vyučovanie aj počas leteckých poplachov.

Nie je dôvod túto realitu romantizovať. Nikto by nemal tráviť detstvo v pivnici ani sa učiť rozoznávať zvuk leteckého poplachu. Príbehy Anastasie a Maryny však ukazujú, že ľudia zasiahnutí vojnou nie sú len pasívnymi príjemcami pomoci.

Sami najlepšie vedia, čo ich rodiny a komunity potrebujú. Niekedy je to bezpečný priestor pre deti. Inokedy rampa, vďaka ktorej môže dieťa prísť do školy bez cudzej pomoci. A niekedy možnosť stretnúť sa s ďalšími ženami a po prvý raz nahlas povedať, čo by sa v ich komunite malo zmeniť.

Úlohou CARE a miestnych partnerských organizácií je stáť pri nich a pomáhať tieto riešenia uskutočňovať.

Pomôžte ľuďom na Ukrajine znovu získavať pocit bezpečia, samostatnosť a možnosť rozhodovať o svojej budúcnosti.

Ukrajina: Často kladené otázky

Aká je aktuálna humanitárna situácia na Ukrajine?

Civilné obyvateľstvo na Ukrajine naďalej čelí raketovým a dronovým útokom, bojom v blízkosti frontovej línie, poškodenej infraštruktúre a opakovanému vysídľovaniu. Podľa OSN vzrástol počet civilných obetí počas prvého polroka 2026 o 37 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025.

Ako vojna ovplyvňuje vzdelávanie detí na Ukrajine?

Vojna prerušuje prezenčné vyučovanie, poškodzuje školy a núti deti tráviť časť vyučovania v podzemných krytoch. Podľa UNICEF čelilo na začiatku školského roka 2025/2026 prekážkam vo vzdelávaní približne 4,6 milióna ukrajinských detí. Hoci väčšina škôl mala k dispozícii určitú formu krytu, letecké poplachy, útoky a výpadky energií naďalej narúšali pravidelné vyučovanie.

Ako CARE pomáha ženám a deťom na Ukrajine?

CARE spolupracuje s ukrajinskými partnerskými organizáciami a podporuje projekty, ktoré vychádzajú z potrieb miestnych komunít. Patria medzi ne bezpečné priestory a programy na posilnenie postavenia žien, podpora detí a rodín, zlepšovanie prístupnosti škôl či budovanie a obnova základnej infraštruktúry. Program Women Lead in Emergencies umožňuje ženám priamo ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa týkajú ich rodín a komunít.

Ako môžem pomôcť ľuďom na Ukrajine?

Ľuďom na Ukrajine môžete pomôcť finančným darom alebo zakúpením niektorého z CARE balíkov pomoci. Podľa aktuálnych potrieb tak podporíte napríklad bezpečné priestory pre deti a ženy, obnovu infraštruktúry, psychosociálnu podporu alebo ďalšiu humanitárnu pomoc rodinám zasiahnutým vojnou.

Prispejte na projekty Care teraz!

Pravidelná mesačná podpora je ten najúčinnejší spôsob, akým môžete poskytnúť okamžitú pomoc ľuďom, ktorí ju v danej chvíli nevyhnutne potrebujú.
Kontakt
CARE Slovenská republika n.o.
Tomášikova 1973/32,
82101, Bratislava – Ružinov
IČ: 57263931
Štatutárka organizácie
Barbora Florková
v procese zmeny na Katarínu Král
care@careslovakia.sk
Bankové účty
Darcovský účet:
SK6075000000004035164337 (ČSOB)