Peniaze odložené na rozvoj podnikania alebo bezpečnejšiu budúcnosť rodiny dnes mnohým ženám slúžia na jediné: pokryť základné potreby. Podľa novej správy CARE Women Respond tri zo štyroch opýtaných žien uvádzajú, že krízy im sťažujú zarobiť dostatok peňazí. Dve z troch označujú nedostatok jedla za najväčší problém, ktorému čelia.
Za týmito číslami stojí každodenné rozhodovanie: čo ešte obmedziť, z čoho zaplatiť jedlo a kam siahnuť, keď už ďalšie úspory nezostávajú. Suchá, záplavy, konflikty alebo rastúce ceny pritom neprichádzajú oddelene. Ich dôsledky sa vrstvia a rodinám často nezostáva čas ani prostriedky, aby sa z jednej krízy zotavili skôr, než príde ďalšia.
Nová správa CARE preto neukazuje len rozsah problémov. Zachytáva aj to, ako na ne ženy reagujú, aké stratégie volia a čo podľa nich potrebujú, aby mohli svoju situáciu znovu stabilizovať.
Iniciatíva Women Respond vznikla v roku 2020 s jednoduchým cieľom: pýtať sa žien priamo, čo prežívajú, ako na krízy reagujú a čo by im najviac pomohlo.
Od svojho vzniku oslovila 39 000 ľudí, z toho 29 000 žien, v 28 krajinách. Ich skúsenosti pomáhajú CARE prispôsobovať programy tomu, čo ľudia skutočne potrebujú.
Nová správa vychádza z dotazníkových prieskumov a rozhovorov uskutočnených počas roka 2025 v Burundi, Kolumbii, Etiópii, Mali, Nigeri, Sýrii a Vietname. Zapojili sa do nich členovia a členky sporiacich a úverových skupín známych pod skratkou VSLA.
Výsledky zachytávajú skúsenosti tejto konkrétnej skupiny, nie všetkých žien v uvedených krajinách. Naprieč veľmi rozdielnymi prostrediami sa však opakuje podobný problém: ďalšie a ďalšie otrasy postupne spotrebúvajú prostriedky, ktoré mali pôvodne pomáhať budovať stabilnejšie živobytie.
Ženy opisovali nedostatok potravín a čistej vody, sucho, škodcov ničiacich úrodu, záplavy aj konflikty. Viac ako polovica opýtaných žien čelila suchu.
Ak rodina príde o úrodu alebo zárobok, rastúce ceny potravín jej situáciu ešte zhoršujú. Zároveň ubúda podpora, ktorá by mohla pomôcť preklenúť najťažšie obdobie.
Škrty v medzinárodnej pomoci boli podľa respondentov viditeľné vo všetkých siedmich sledovaných krajinách. Spomedzi ľudí, ktorí o týchto škrtoch vedeli, viac ako 80 % uviedlo, že majú negatívny vplyv na miestnu ekonomiku, zdravotné služby a dostupnú pomoc.
Vzniká tak začarovaný kruh. Domácnosti majú menej prostriedkov na bežné výdavky, čerpajú rezervy a do ďalšej krízy vstupujú s ešte menšou istotou. Zvládnuť dnešok tak často znamená oslabiť možnosti pre zajtrajšok.
CARE podporuje sporiace skupiny viac ako 30 rokov. Ich princíp je jednoduchý: členovia a členky spoločne sporia, sami skupinu spravujú a môžu využívať drobné pôžičky. Väčšinu členstva tvoria ženy.
Skupiny im pomáhajú vytvárať finančné rezervy, investovať do podnikania a posilňovať vlastné zdroje obživy. Nové dáta však ukazujú, že peniaze čoraz častejšie smerujú inam.
Podiel členov a členiek, ktorí si požičiavali na základné potreby namiesto investícií do podnikania, vzrástol počas roka 2025 z 36 % na 47 %. Na konci roka každá druhá opýtaná žena používala úspory na zvládanie kríz, každá štvrtá si požičiavala peniaze a každá desiata predávala majetok.
V Kolumbii vzrástol podiel žien, ktoré pre krízy predávali svoj majetok, zo 7 % v roku 2023 na 27 % na konci roka 2025.
Čoraz viac žien ich však musí použiť na jedlo a ďalšie základné výdavky.
Dôsledky kríz vidno aj na tom najzákladnejšom: koľko jedla si rodina môže dovoliť.
V Mali má 96 % opýtaných žien problém zabezpečiť si dostatok jedla. V Nigeri 55 % žien uviedlo, že jedia menej než predtým. Medzi týmito ženami predtým jedlo trikrát denne 63 %, dnes to zvláda len 1 %. V Burundi ženy uviedli, že ich priemerný mesačný zárobok klesol z 39 na 18 dolárov.
Krízy však neprinášajú len nedostatok peňazí. Zvyšujú aj množstvo každodenných povinností a starostí, ktoré často zostávajú práve na ženách.
Jedna z účastníčok výskumu vo Vietname to opísala slovami:
Žena zo Sýrie zase uviedla, že jej rodina obmedzila výdavky na potraviny, zdravie aj vzdelávanie a predala nábytok a ďalšie vybavenie domácnosti, aby pokryla základné náklady.
Nejde teda len o stratu finančnej rezervy. Postupne sa obmedzuje aj bežný rodinný život a možnosti, ktoré domácnosť mala ešte pred niekoľkými rokmi.
Napriek týmto tlakom ženy nezostávajú pasívne. Každá druhá opýtaná žena hľadá nové spôsoby zárobku a takmer polovica sa obracia na miestne samosprávy s požiadavkami na lepšiu dostupnosť služieb a zdrojov.
Za najdôležitejšie považujú možnosti zárobku, dostatok potravín, prístup k finančným službám, čistej vode a zdravotnej starostlivosti.
Dáta v správe pochádzajú z roku 2025 a nezachytávajú ďalší vývoj ani nové tlaky roku 2026. Už samotné výsledky výskumu však ukazujú, ako rýchlo môžu opakované krízy vyčerpať prostriedky, ktoré si rodiny vytvárali dlhý čas.
Sporiace skupiny sú dôležitou oporou. Nemôžu však nahradiť dostupné zdravotné služby, fungujúcu ekonomiku ani humanitárnu pomoc tam, kde je potrebná.
Cieľom nemôže byť iba zvládnuť ďalšiu krízu. Ženy potrebujú znovu získať možnosť plánovať, investovať a rozhodovať o svojej budúcnosti.
Women Respond je globálna iniciatíva CARE, ktorej cieľom je priamo počúvať ženy a zisťovať, čomu čelia, ako na krízy reagujú a akú podporu najviac potrebujú. Od svojho vzniku v roku 2020 oslovila 39 000 ľudí, z toho 29 000 žien, v 28 krajinách. Ich skúsenosti, názory a priority pomáhajú CARE prispôsobovať svoju prácu skutočným potrebám žien.
Viac o iniciatíve Women Respond:
https://www.care.org/our-work/disaster-response/womens-leadership-in-emergencies/women-respond/
CARE je jednou z popredných svetových humanitárnych organizácií. Vznikla v roku 1945 spolu s prvým CARE PACKAGE® a dlhodobo sa zameriava na boj proti chudobe a podporu ľudí zasiahnutých krízami. Osobitnú pozornosť venuje práci so ženami a dievčatami a posilňovaniu ich možností ovplyvňovať vlastný život aj budúcnosť svojich rodín.
V roku 2025 pôsobila CARE v 121 krajinách a prostredníctvom 1 467 projektov podporila 58,7 milióna ľudí.
