Viac ako 100 organizácií vyzýva Izrael, aby prestal zneužívať pomoc ako nástroj vojny

Napriek tomu, že izraelské úrady tvrdia, že humanitárna pomoc do Gazy nie je nijako obmedzovaná, väčšina významných medzinárodných mimovládnych organizácií nedokázala od 2. marca dopraviť do Gazy jediný kamión so životne dôležitými zásobami.

Namiesto toho, aby Izrael vyriešil rastúce hromadenie pomoci, odmietol desiatkam organizácií povolenie na jej doručenie s odôvodnením, že „nie sú oprávnené poskytovať pomoc“. Len v júli bolo na tomto základe zamietnutých viac ako 60 žiadostí.

Výsledkom je, že humanitárna pomoc za milióny dolárov – potraviny, lieky, voda a prístrešky – zostáva uväznená v skladoch v Jordánsku a Egypte, zatiaľ čo obyvatelia Gazy hladujú.

„Anera má pripravené zásoby za viac ako 7 miliónov dolárov – vrátane 744 ton ryže, čo zodpovedá šiestim miliónom jedál – ktoré sú blokované v Ašdode, len pár kilometrov od Gazy,“ hovorí Sean Carroll, prezident a riaditeľ organizácie Anera.

Mnohé z týchto organizácií, ktorým je teraz prístup odmietnutý, pôsobia v Gaze už desiatky rokov. Majú dôveru miestnych komunít a skúsenosti s bezpečným doručovaním pomoci. Ich vylúčenie spôsobilo, že nemocnice sú bez základných potrieb, deti, seniori a ľudia s postihnutím umierajú od hladu alebo na bežne liečiteľné ochorenia. Sami pracovníci pomáhajúci organizáciou často chodia do práce hladní.

Tento zámerný blokovací postup je dôsledkom nových pravidiel pre registráciu medzinárodných mimovládnych organizácií (INGO), ktoré Izrael zaviedol v marci. Novo môže byť registrácia zamietnutá na základe vágnych a politicky motivovaných kritérií, napríklad kvôli údajnému „spochybňovaniu legitimity“ štátu Izrael. Organizácie varujú, že tento proces bol vytvorený s cieľom obmedziť nezávislé organizácie, umlčať kritické hlasy a cenzurovať humanitárne správy. Takéto administratívne prekážky sú v rozpore s medzinárodným právom, pretože upevňujú kontrolu Izraela nad okupovaným palestínskym územím.

Ak organizácia nesplní nové požiadavky – vrátane povinného odovzdania údajov o súkromných darcoch, úplných zoznamov palestínskych zamestnancov a ďalších citlivých informácií kvôli tzv. „bezpečnostnej previerke“ izraelským úradom – hrozí im ukončenie činnosti v Gaze a na Západnom brehu vrátane východného Jeruzalema. Mnohé organizácie by potom museli do 60 dní stiahnuť všetok svoj medzinárodný personál. Niektoré z nich už dokonca dostali ultimátum, aby do 7 dní odovzdali zoznam palestínskych zamestnancov.

Neziskové organizácie jasne uviedli, že zdieľanie takýchto údajov je nielen nezákonné (vrátane porušenia predpisov na ochranu osobných údajov), ale aj nebezpečné av rozpore s humanitárnymi princípmi. V najnebezpečnejšom prostredí pre humanitárnych pracovníkov na svete – kde 98 % obetí medzi humanitármi tvoria Palestínčania – neexistujú žiadne záruky, že by tieto informácie nemohli byť zneužité, alebo že by tým nebol ohrozený ich život či práca. Organizácie sa obávajú, že požiadavky slúžia na podporu vojenských a politických cieľov izraelskej vlády.

Obavy organizácií sa dnes napĺňajú: registračný systém sa stal nástrojom na ďalšie blokovanie pomoci – a odopieranie jedla a liekov – vo chvíli, keď sa Gaze reálne blíži scenár hladomoru.

„Od plného uzavretia Gazy 2. marca sa CARE nepodarilo dostať za hranice ani jednu zásielku z našich vopred pripravených zásob v hodnote 1,5 milióna dolárov,“ uviedla Jolien Veldwijk, riaditeľka CARE pre Palestínu. „Ide pritom o zásadnú pomoc: potravinové balíčky, zdravotnícky materiál, hygienické a dôstojnostné balíčky, potreby pre matky a deti. Naším poslaním je zachraňovať životy – ale kvôli registračným obmedzeniam zostávajú ľudia bez jedla, liekov a ochrany, ktoré akútne potrebujú.“

„Oxfam má na sklade tovar za viac ako 2,5 milióna dolárov, ktorý Izrael odmietol vpustiť do Gazy – najmä vodohospodárske a hygienické potreby a potraviny,“ uviedla Bushra Khalidi, vedúca politického oddelenia Oxfamu. „Tento registračný proces vysiela medzinárodným organizáciám jasný odkaz: možnosť pôsobiť v Gaze je podmienená tým, že sa vzdajú svojej nezávislosti a práva verejne hovoriť.“

Tieto obmedzenia sú súčasťou širšej stratégie, ktorej súčasťou je aj tzv. „GHF“ systém – militarizovaný mechanizmus distribúcie pomoci, ktorý sa síce tvári ako humanitárne riešenie, ale v skutočnosti slúži ako smrtiaci nástroj kontroly. Od jeho spustenia bolo v okolí GHF miest zabitých najmenej 859 Palestínčanov.

„Militarizovaná distribúcia potravín premenila hlad na nástroj násilia a utrpenia. Rozdávanie pomoci v GHF zónach sprevádza extrémne násilie a smrť – najmä mladých palestínskych mužov, ale aj žien a detí, ktorí tam prišli v nádeji, že dostanú jedlo,“ uviedol Aitor Zabalgogeazkoa, krízový koordinátor.

Požadujeme:

• naliehavo tlačiť na Izrael, aby prestal zneužívať humanitárnu pomoc ako nástroj vojnovej stratégie – vrátane byrokratických prekážok, akými sú nové registračné pravidlá;
• trvať na tom, že medzinárodné organizácie nesmú byť nútené zdieľať citlivé osobné údaje, čím by porušili nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR), ohrozili bezpečnosť svojho personálu alebo stratili nezávislosť;
• požadovať okamžité a bezpodmienečné otvorenie všetkých pozemných hraničných priechodov, aby mohla byť doručená život zachraňujúci humanitárnu pomoc.

Poznámky pre médiá

• Okupované palestínske územie je najnebezpečnejším miestom pre humanitárnych pracovníkov na svete – 98 % z nich tvorili Palestínčania. Z celkového počtu 517 humanitárnych pracovníkov zabitých v rokoch 2023 – 2025 ich bolo 509 práve z Palestíny (zdroj: databáza Aid Worker Security Database).
• Už 6. mája 55 organizácií varovalo, že nové registračné podmienky Izraela ohrozujú humanitárnu činnosť a medzinárodné právo.
• 1. júla vyše 200 organizácií vyzvalo na okamžité ukončenie smrtiaceho GHF systému a návrat k humanitárnej koordinácii pod vedením OSN.
• 23. júla viac ako 100 organizácií varovalo, že v Gaze sa rozmáha masové hladovanie a ľudia, ktorým pomáhame, doslova chradnú.
• 29. júla organizácia IPC potvrdila, že v Gaze sa odohráva najhorší scenár hladomoru.
• Izrael opakovane popiera, že by obmedzoval množstvo pomoci vstupujúcej do Gazy – vrátane júla 2025, kedy bola väčšina žiadostí o vstup zásielok zamietnutá.
• 31. júla Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva uviedol, že od 27. mája bolo pri snahe získať jedlo zabitých najmenej 1 373 Palestínčanov: 859 v okolí GHF lokalít a 514 na trasách potravinových konvojov. Väčšinu týchto zabití majú na svedomí izraelské sily.
• 4. augusta zahynul v Gaze palestínsky zdravotník po tom, ako ho zasiahol letecký zhod pomôcť.
• 5. augusta médiá informovali, že izraelské úrady plánujú úplnú okupáciu Pásma Gazy.
• 6. augusta varovali agentúry OSN a humanitárne organizácie, že bez okamžitej zmeny hrozí v nasledujúcich týždňoch zrušenie registrácie väčšiny medzinárodných organizácií.
• V ten istý deň holandský Úrad pre ochranu osobných údajov (DPA) konštatoval, že požiadavky Izraela na zdieľanie údajov v rámci registračného procesu porušujú nariadenie GDPR a že INGOs by im nemali vyhovieť. Jediným riešením je zmena požiadaviek zo strany Izraela a diplomatický protest.
• 7. augusta organizácia Lekári bez hraníc vydala správu, že distribúcia potravín v Gaze riadenej GHF predstavujú „organizované zabíjanie a odľudštenie“ a je potrebné ich okamžite zastaviť.
• 10. augusta organizácia Save the Children oznámila, že od októbra 2023 v Gaze zomrelo kvôli hladovaniu už 100 detí.
• 12. augusta skupina osobitných spravodajcov OSN zaslala list izraelskej vláde, v ktorom vyjadrila hlboké znepokojenie nad tým, že nové registračné podmienky oslabujú schopnosť organizácií pracovať nezávisle, nestranne a bez hrozby odvety. Povinnosť hlásiť personálne údaje INGOs vo vojnovom kontexte môže vážne ohroziť bezpečnosť ich zamestnancov a ľudí, ktorým pomáhajú.

Organizácie, ktoré sa pripojili k výzve