Charitatívny e-shop

Naprieč Gazou sa šíri masový hladomor, naši kolegovia aj civilisti na hrane prežitia

23 júla, 2025
od Zdeňka Kubíčková

Zdieľať na

Viac ako 100 organizácií bije na poplach a žiada umožnenie život zachraňujúcej pomoci.

Zatiaľ čo izraelská vláda dusí obyvateľov Gazy obliehaním a hladom, humanitárni pracovníci sa teraz sami stavajú do radov na jedlo a riskujú zastrelenie, len aby uživili svoje rodiny. Zásoby sú úplne vyčerpané a humanitárne organizácie sledujú, ako ich vlastní kolegovia a partneri pred ich očami chradnú.

Presne dva mesiace od začatia fungovania schémy riadenej izraelskou vládou – Gaza Humanitarian Foundation – viac ako 100 organizácií vyzýva svetové vlády k činom: otvorte všetky pozemné priechody; obnovte plný tok potravín, čistej vody, liekov, prostriedkov pre prístrešie a palivá prostredníctvom princípy riadeného mechanizmu pod vedením OSN; ukončite obliehanie a dohodnite okamžité prímerie.

„Každé ráno sa Gazou ozýva rovnaká otázka: budem dnes jesť?“ uviedol zástupca jednej z agentúr.

Masakry u distribučných miest s potravinami v Gaze sa dejú takmer denne. K 13. júlu OSN potvrdila, že pri snahe získať jedlo bolo zabitých 875 Palestínčanov – 201 na cestách s humanitárnou pomocou a zvyšok pri distribučných miestach. Tisíce ďalších boli zranené. Medzitým izraelské sily násilne vysídlili takmer dva milióny vyčerpaných Palestínčanov, pričom posledný hromadný príkaz na vysídlenie bol vydaný 20. júla – Palestínčania sú teraz sústredení na menej ako 12 % územia Gazy. Svetový potravinový program (WFP) varuje, že súčasné podmienky znemožňujú humanitárne operácie. Hladovanie civilistov ako metóda vojny je vojnový zločin.

Priamo za hranicou Gazy – a dokonca aj vo vnútri – ležia v skladoch tony potravín, čistej vody, liekov, vybavenia na prístrešenie a palivá, ktoré zostávajú nedotknuté, pretože humanitárne organizácie sú blokované a nemôžu ich doručiť. Obmedzenie, oneskorenie a chaos spôsobený izraelskou totálnou blokádou vedú k hladu a smrti. Jeden z humanitárnych pracovníkov, ktorý poskytuje psychosociálnu pomoc, opísal ničivý vplyv na deti:

„Deti hovoria svojim rodičom, že chcú ísť do neba – pretože tam je aspoň jedlo.“

Lekári hlásia rekordnú mieru akútnej podvýživy, najmä u detí a starších osôb. Šíri sa ochorenia ako akútna vodnatá hnačka, trhy sú prázdne, odpadky sa hromadia a dospelí kolabujú na uliciach kvôli hladu a dehydratácii. V Gaze sa priemerne distribuuje pomoc len z 28 kamiónov denne – to je úplne nedostatočné pre viac ako dva milióny ľudí, z ktorých mnohí nedostali pomoc celé týždne.

Humanitárny systém pod vedením OSN nezlyhal – bolo mu zabránené fungovať. Humanitárne agentúry majú kapacitu aj zásoby pre rozsiahlu reakciu. Ale bez prístupu sme zablokovaní a nemôžeme dosiahnuť na tých, ktorí pomoc potrebujú – vrátane našich vlastných vyčerpaných a hladujúcich tímov. EÚ a Izrael oznámili 10. júla kroky na zvýšenie pomoci. Ale tieto sľuby „pokroku“ znie prázdne, pokiaľ sa nič reálne nemení v teréne. Každý deň bez stabilného toku pomoci znamená ďalšie úmrtie na choroby, ktorým je možné predchádzať. Deti hladujú, zatiaľ čo čakajú na sľuby, ktoré sa neplnia.

Palestínčania uviazli v kruhu nádeje a sklamania – čakajú na pomoc a prímerie, len aby sa ráno prebudili do ešte horších podmienok. Vlády musia prestať čakať na povolenie konať. Nemôžeme ďalej dúfať, že súčasné dohody zaberú. Je načase:

požadovať okamžité a trvalé prímerie
zrušiť všetky byrokratické a administratívne prekážky
otvoriť všetky pozemné prechody
zabezpečiť prístup ku všetkým ľuďom v celej Gaze
odmietnuť vojensky riadené distribučné modely
obnoviť humanitárnu pomoc na základe princípov a pod vedením OSN
pokračovať vo financovaní nezávislých a nestranných humanitárnych organizácií

Štáty musia prijať konkrétne opatrenia na ukončenie blokády – napríklad zastaviť dodávky zbraní a munície.

Čiastočné opatrenia a symbolické gestá, ako sú letecké zhozy alebo nefunkčné dohody o pomoci, slúžia len ako dymová clona nečinnosti. Nemôžu nahradiť právnu a morálnu povinnosť štátov chrániť palestínskych civilistov a zabezpečiť zmysluplný prístup v potrebnom rozsahu. Štáty môžu – a musia – zachraňovať životy. Kým ešte nejaké zostávajú.

Signatári: