Kramatorsk, 26. mája – Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v doneckom regióne je extrémne rizikovou disciplínou. Projekt organizácie CARE tu za iba 4 mesiace pomohol dvom tisícom ľudí. Starší ľudia, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím či v terminálnom štádiu ochorenia by na vidieku zostali úplne bez pomoci. Napriek neustálemu ostreľovaniu a nebezpečenstvu k nim dnes pravidelne prichádzajú mobilné zdravotnícke tímy. Potrebné vybavenie aj financie získali vďaka českému programu MEDEVAC.

Olha má 27 rokov a je praktickou lekárkou v Kramatorsku. Raz týždenne opúšťa svoju ambulanciu a spolu so zdravotnou sestrou vyráža špeciálne vybavenou sanitkou do okolitých dedín. Z nebezpečnej oblasti zničenej vojnou sa evakuoval každý, kto mohol. Tí, ktorí zostali, sú často ľudia so zdravotným postihnutím, vážnym ochorením, mnohí trvalo pripútaní na lôžko.

Pre neustále ostreľovanie je každý výjazd rizikový, niekedy musia lekári a sestry nosiť prilby a nepriestrelné vesty.

„Raz sme boli u sedemnásťročného pacienta, má ťažké zdravotné postihnutie a rodičia ho nedokážu nikam presunúť ani v prípade poplachu. Zrazu zaznel výbuch, dom sa otriasol. Museli sme zostať pokojné, inak by mohol dostať panický záchvat,” opisuje mladá lekárka Olha každodennú realitu svojej práce neďaleko frontu.

Neistá budúcnosť

Vďaka financiám z programu MEDEVAC Ministerstva vnútra ČR mohla organizácia CARE od konca roka 2024 zabezpečiť prevádzku dvoch sanitiek, ktoré sú vybavené všetkými potrebnými prístrojmi a ďalším vybavením. Počas prvých štyroch mesiacov projekt pomohol takmer dvom tisícom pacientov, z ktorých väčšina mala viac ako 60 rokov. Za každým číslom je konkrétny ľudský život. Muž, ktorý prekonal infarkt a len včasné vyšetrenie mu umožnilo prežiť. Staršia imobilná žena so zdravotne postihnutým synom, ktorý sa o ňu nedokáže postarať a nemohol si dovoliť kúpiť jej ani inkontinenčné plienky. Pán Anatolij, ktorý niekoľko rokov nebol u lekára.

„Títo ľudia, ktorí by v záverečnej, ťažkej fáze svojho života potrebovali oporu blízkych a profesionálnu paliatívnu starostlivosť, sú často osamelí a nemajú inú možnosť než čakať na pomoc. Nedokážu sa dostať k lekárovi, nemajú ako zabezpečiť lieky či potreby ako inkontinenčné plienky a často si ich ani nemôžu dovoliť. Preto je každá návšteva lekárskeho tímu pre nich skutočnou záchranou,“

hovorí Katarína Král, strategická riaditeľka CARE Česká republika, ktorá projekt realizuje spolu s ukrajinskými partnermi.

V nebezpečnom doneckom regióne je tento typ pomoci mimoriadne potrebný. V teréne tu pomáhajú aj ďalšie organizácie, tento projekt je však výnimočný tým, že prepojil neziskovú organizáciu, miestnu samosprávu a nemocnicu a stal sa súčasťou oficiálneho zdravotníckeho systému. Pacienti tak majú k mobilným tímom väčšiu dôveru a popri urgentnom ošetrení získavajú aj dlhodobú a komplexnú starostlivosť. Jeho budúcnosť je však momentálne neistá.

„Ešte pred niekoľkými týždňami nebolo jasné, či nám vývoj na fronte vôbec umožní pokračovať. Lekárske tímy už teraz čelia obrovskému riziku. Teraz sa zdá, že šanca tu je, no súčasný projekt administratívne končí v júni a hľadáme nové financovanie,”

vysvetľuje Katarína Král.

Paliatívna starostlivosť

Doteraz dokázali mobilné tímy zabezpečiť primárnu a preventívnu starostlivosť aj špecializované vyšetrenia. Vďaka špeciálne vybaveným sanitkám zvládnu okrem základného vyšetrenia, merania tlaku či EKG vykonať ultrazvukové alebo gynekologické vyšetrenie, zmerať hladinu cukru v krvi či otestovať ochorenia ako chrípka, covid, žltačka alebo HIV. V prípade potreby pacienta prevezú do nemocnice.

Okrem praktických lekárov vyrážajú do terénu aj špecialisti, napríklad gynekológ. A predovšetkým lekári vyškolení v paliatívnej starostlivosti. Práve tá je mimoriadne potrebná a odborníkov je málo, preto bolo súčasťou projektu aj školenie lekárov o práci s pacientmi v terminálnom štádiu ochorenia. Muselo sa uskutočniť v Kyjeve, pretože v každodennej realite frontového Kramatorsku by sa na jeho obsah nebolo možné sústrediť. Okrem praktických zručností, ako je podávanie opioidov alebo práca s imobilnými pacientmi, sa riešili aj psychologické aspekty – citlivé oznamovanie nepriaznivých správ či prevencia vyhorenia.

Na paliatívnu starostlivosť sa špecializuje aj lekárka Viktorija Vynnyk.

„Pôvodne som sa evakuovala do Dnipra, ale vrátila som sa. Toto je moja práca, moja zodpovednosť. Niekto tu musí zostať,”

hovorí s tým, že nie je možné nechať jej krehkých pacientov napospas osudu.